moja malá hriešna duša

Haluz, ako dokáže človek mať niekoho v piči a byť z niekoho v piči (malá zmena modálneho slovesa a predložky  a jak to mení celý význam). Stáva sa to dosť často aj paralelne, ale čo z toho je príjemnejšie? Neviem prečo, ale na mňa sa v poslednom čase len všetci namotávajú a ja sa nedokážem zaľúbiť do nikoho. Je síce pravda, že moje sebavedomie je patrične zvýšené (nebudeme si klamať), ale nedá sa povedať, že by som bola šťastná. Strašne rada by som pocítila to behanie endorfínov po celom tele, pri ktorom by som myslela na jedného človeka a tešila sa a hlavne chcela sa s ním čo najskôr stretnúť. Okrem toho aj môj sexuálny život je v tejto situácii dosť biedny. Pravda kebyže mi ide len o ten, tak no problem – Internet je bez hraníc, alebo v podstate by mi stačilo zdvihnúť telefón a zavolať známemu, ale jednoducho bez lásky a chémie ma to neláka (radšej si to spravím sama aj keď ma to už moc nebaví).
Veď napr. taký Vuko sa o mňa snaží zjavne už cez pol roka. Vidím (niekedy až cítim ) aký je šťastný, keď ma stretne. A keď sa ma môže dotknúť, tak to už vážne 7th heaven.  Ako kamarát je skvelý, dá sa s ním porozprávať a hlavne stále hádže nejaké joky, čo na chlapoch úplne žeriem. Ale proste na nepriťahuje vzhľadovo a je až moc nahaluzený, čo holku zásadne musí odradiť.
Potom tu je Feťák. S tým som chodila najskôr aj s Lulou fajčiť trávu. Od začiatku mi bol veľmi sympatický, ale mala som z neho pocit úplnej ignorácie, až som začala rozmýšľať, prečo sa vlastne s ním stretávam. Teda skôr on so mnou ja som mala dôvod – jointík, v good prostredí, s hezkým chalanom. Zrazu sa začal častejšie ozývať a cez chat na mňa vybalil, že často na mňa myslí a chce mi dať svoju lásku. Najskôr som sa dosť zľakla, ale za necelý týždeň sa to na jednom koncerte zvrhlo – bozkávam sa rada (hlavne keď som pripitá) a chcela som vyskúšať čerstvo prepichnutý jazyk. Na ďalší deň to chcel pri pivečku rozoberať či spolu teraz ako chodíme alebo čo. Ja som ho pod vplyvom momentálne čítanej psycholiteratúry skrotila nech nerieši, ale užíva tu a teraz (psycholiteratúra je čistá výhovorka, iba mi pomohla nájsť správne slová na skrytie toho, že sa nechcem na neho viazať). Mala som sa na to možno rovno vysrať, lebo teraz to je hrozne divné – občas nejaké rande, keď nemám čo robiť a chce sa mi vypadnúť z domu alebo mám chuť sa bozkávať. Na tom by v podstate nebolo nič zlé (no nič ako nič, ale mne by to vyhovovalo), ale on je strašne divný, moc rozmýšľa, moc rozoberá veci. Najviac ma vytáča keď tie, ktoré myslím ako vtip, nepochopí a rozoberá. A občas aj pochopí a aj tak rozoberá. (veď sakra na vtipe sa zasmejem a nerozoberám, veď chápem, že v reále je to úplná kokotina). Keď sme spolu sami, on by aj rád rozvíjal náš vzťah, ale keď jeho podivínstvo ma odradzuje aj od sympatickej telesnej schránky (aké slovné spojenie). Ale treba uznať, že zvláštne príťažlivo vonia a má zvláštne príťažlivý smiech, ktorý občas chýba.
 A najnovšie sa objavil Pankáč, ktorý sa do mňa zaľúbil asi pred mesiacom. Má svoje klady – osobné čaro + úžasne oblizuje krk a uško a verím, že aj iné časti tela  + má strašne sexy hlas, ale nejako zvláštne ma nepriťahuje. 
Ja na jednej strane milujem svoju slobodu, takú tú možnosť voľby, ale zas niekedy mi chýba pekná (romanticko – erotická) správa pred spaním, objatie, nejaký ten pocit bezpečia (veľmi nerada to priznávam) a áno, aj ten sexuálny život by som už rada spestrila. Všetci traja by mi všetky tieto veci do písmena radi splnili, ale ja to od nich zrovna nechcem... Pankáč a Vuko nie sú síce moje typy, ale Feťák je úplný a dokonca ešte má aj tmavé oči, ktoré sa podľa mojej mamy ku mne hodia. Kurva je to celé iba o tej chémii? Iba o tých pojebaných feromónoch?! Veď ja nie som žiadny zver, na ktorého príde ruja! Je tá láska vážne iba na to, aby nás donútila k rozmnožovaniu s tým správnym jedincom? Ale tak zas čo nech aj je. Ja sa len akosi nedokážem zamilovať. Ma napadlo, že som lesbička, ale keď som si prebehla holky vo svojom okolí, tak  si viem predstaviť s niektorými maximálne nejaký románik, ale ten chlap vo mne by mi chýbal. No ale zase minule som prehodila pár slov s jedným veľkým brčatým sympaťákom (ktorý sa fest podobal na môjho bývalého milovaného Krátkeho) v parku, ale ten je, obávam sa, pankáč – bezdomovec a to je na mňa moc (očkovania neuznávam a proti všetkému ešte aj tak nevymysleli).
Inak nepoznám chalana, ktorý by ma fakt fest priťahoval. Iba Huk a Krátky, ale Huk má 2 roky už holku a Krátky proste býva kurva ďaleko a na diaľku sú vzťahy úplne nahovno. Neostáva mi nič iné, len sa vzrušiť nejakou jemne masochistickou alebo lesbickou predstavou, pomôcť si rukou a tešiť sa na rannú cigu. A samozrejme na to, čo mi prinesie zajtrajšok (hahaha).